Tento článok je krátke zhrnutie toho, čo som sa za posledný rok dočítal v alternatívnych médiach. Za najväčším zločinom, ktorý bol na ľudstve kedy spáchaný, stoja ľudia o ktorých sa veľa nevie, no ich zločin prerástol do podstatne gigantickejšieho rozmeru ako zločiny bývalých režimov.

_______________________________________________________________________________

O čo vlastne ide? 

Každý vie, k čomu nám banky slúžia. Požičajú nám peniaze na úrok, my si za ne kúpime vysnívané veci (domy, akcie, cennosti...) a poslušne im pôžičku splácame aj s úrokmi, ktorými bola pôžička zaťažená. A veď čo je na tom zlé? Chodím každý deň do práce, prípadne vediem vlastnú firmu. Darí sa mi, ja aj moja rodina máme všetko čo potrebujeme. Pekné rodinné auto, slušný byt alebo dom, stravujeme sa nadštandardne, naše deti sú zdravé, chodia do školy a vzdelávajú sa. O čom to tí ľudia tárajú? Všetci sme predsa strojci vlastného šťastia, všetci máme šancu žiť takýto život. Každý si za to, ako žije, môže predsa sám! Keby sa lepšie učili, nepili by a správali sa zodpovedne, svet by bol pre každého skvelý!

Bohužiaľ, takto to nefunguje. Prečo? 

Za každou šťastnou rodinou stoja peniaze. Bez slušného finfnčného zabezpečenia neexistuje šťastná rodina. Treba si ale vysvetliť, čo vlastne peniaze sú, odkiaľ sa vzali a kam následne idú, keď poslušne zaplatíme štátu to, čo od nás vyžaduje.

Dávno v minulosti

Keď používali ľudia barter (barterovú výmenu), vymieňali si to čo mali za to, čo chceli. Príklad. Jozef má košík plný jabĺk. Peter má zasa kus bravčového mäsa. Jožo by si konečne rád doprial trocha živočíšnej stravy a navrhne Petrovi, že mu dá košík jabĺk za 200 gramov mäsa. Peter však jablká nemá rád, a ponuku odmietne. Jozef je teda nútený nájsť niekoho iného kto má nadbytok mäsa a zároveň má chuť na jeho jablká. Než takého človeka nájde, jablká zhnijú. Tu teda vidíme, že barterov obchod v praxi príliš dobre nefungoval a vyvolával medzi obchodníkmi veľa problémov. Neskôr sa navrhlo, aby všetci vymieňali zlato za to, čo potrebujú. Zlato totiž už od pradávna považujeme za cenné. Bola stanovená cena za zlato a obchod bol teraz ovela jednoduchší. Lenže objalivi sa ďalšie problémy. Kriminalita žiaľ bohu bola, je aj bude, a tak sa mnohí obchodníci stávali obeťami lupičov a banditov, ktorí im ich zlato získané predajom kradli.

Z týchto dôvodov vznikla vôbec prvá banka. Tá obchodníkom poskytovala službu. Za určitý poplatok uchovávala zlato obchodníkov v bezpečí. Banka dala každému obchodníkovi doklady o zlate, ktoré do banky vložil. Takto vznikli prvé bankovky. Obchodníci za svoj tovar nechceli zlato, ale bankovky. Vedeli, že si za ne môžu kúpiť čo len budú chcieť, pretože to bol skutočný doklad o zlate a každý vedel, že tieto dlhopisy majú skotočnú hodnotu zlata, ktoré je skryté v bezpečí v bankovom trezore.

Lenže prišiel ďalší problém. Ceny tovaru sa začali rapídne zvyšovať. Všetci výrobcovia a dodávatelia tovaru chceli čoraz viac bankoviek za svoj tovar a čoraz viac bohatli. Ceny sa začali zvyšovať zo dňa na deň. Bolo to vôbec prvýkrát, kedy sa ľudia stretli s pojmom dnes zvaným inflácia. Tá znehodnocovala ích bankovky až do tej doby, kým nestratili úplne svoju hodnotu. Prečo sa to dialo? Pretože chamtiví bankári vyrábali stále viac a viac bankoviek (teda dokladov o zlate) pričom v skutočnosti toľko zlata do banky vloženého nebolo. Tieto bankovky potom požičiaval ľudom. Tí však žiadne zlato nemali, tak im tieto bankovky zaťažil úrokom (napríklad požičal človeku bez zlata stovkovú bankovku, a požadoval na ďalší rok vrátiť dvestovkovú. Keď to človek nesplatil, chamtivý úžerník mu zobral všetok majetok).

Ľudia čoraz viac chceli svoje bankovky zameniť späť za zlato, pretože videli, že ích bankovky sa systematicky z roka na rok znehodnocujú. Keďže ale bankoviek bolo viac ako reálneho zlata v trezoroch, bankári im za ich doklady nemohli nič vydať. Takto teda ľudia prišli na to, že bankári ukradli celému národu zlato a niektorým nešťastníkom aj celé majetky. Ľud sa pochopiteľne vzbúril a s úžerníkmi krvavo vyúčtoval. Zrodila sa však nová filozofia. Takto sa zrodil systém, ktorý kradol skutočnú hodnotu a zamieňal ju za bezcenné papieriky, a pritom zotročoval pri tom celý národ.

Niečo z histórie úžerníkov

V roku 1815 zúrila bitva pri Waterloo medzi Francúzkom a Anglickom. Obe strany však boli financované veľmi vplyvnými bankárskymi rodinami. Spravodajci, ktorí túto bitvu sledovali boli ích ľudia. Angličanom sa dostali zprávy z boja ktoré boli veľmi nepriaznivé. Tvrdili, že Napoleón vyhral. Londýnske banky začali okamžite predávať svoje akcie čím predstierali, že Anglicko je odsúdené k záhube. Angličania sa dostali do predajného šialenstva. Burza bola doslova zahltená akciami a ich cena začala prirodzene padať. Úžerníci si počkali, kým akcie spadnú na najnižšie hodnoty a potom odkúpili celé Anglicko prakticky zadarmo. Keď anglické panstvo zistilo, že nemajú inú možnosť než sa úžerníkom odovzdať, všetky ich peniaze zmizli a stali sa tak otrokmi peňazí, ktoré si od úžerníkov požičali na vojnu.

"Pokiaľ môžem kontrolovať národnú menu, nezáleží na tom, kto píše zákony."

-Nathan Rothschild

Ich vplyv dosiahol oblúdnych rozmerov a krátko na to expandovali do USA.  Vláda USA na čele s Jeffersonom však vedeli, že bankári sú to najväčšie zlo. 

"Pre zachovanie nezávislosti nesmieme našim vládcom dovoliť, aby náš štát systematicky zadlžovali bankárom. Verejný dlh je totiž najväčšia hrozba, aká na svete existuje. Každá generácia ho musí pred svojim odchodom splatiť."

-Thomas Jefferson

Jefferson vedel, že pokiaľ ľudia dopustia, aby bankári ovládali ich peniaze infláciou a potom defláciou,  banky a korporácie ktoré okolo nich vyrastú budú postupne ľudí zbavovať ích majetku (verejného aj súkromného). Bankári však na čele s prvým ministrom financií Alexandrom Hamiltonom protestovali.  Avšak, Jeffersonov vice-prezident Aaron Burr nebol Hamiltonom príliš nadšený a postaral sa o jeho likvidáciu. Bankári to skúšali aj naďalej, no nikdy sa im to nepodarilo. Najväčšiu zásluhu na tom mal prezident Andrew Jackson. Od roku 1836 boli znova v USA všetky bankovky kryté zlatom. Prvá americká centrálna banka trvala iba 20 rokov. USA, ktoré malo krytú menu, bolo skutočným hospodárskym rozkvetom. Bankárom sa to však prirodzene nepáčilo, pretože chceli stále viac a viac bohatnúť. Naplánovali tak plán najväčšieho podvodu na svojom národe. Raz a navždy prevziať kontrolu nad financiami USA.

Rok 1910

Na pozemku J.P. Morgana (významného bankára, jeho rodina dnes vlastní jednu z najznámejších bánk na svete zvanú JP Morgan Chase & Co.) sa konalo tajné stretnutie. Bolo utajené vláde aj verejnosti. Na ostrove Jekyll Island sa tohto tajného stretnutia zúčastnilo 10 najbohatších ľudí USA (medzi nimi aj ropný mág Rockefeller). Týchto 10 účastníkov vypracovalo plán ako založiť jednu veľkú centrálnu banku USA, ktorá by sa skladala z ich súkromných akcií. Utajenie bolo kľučom k úspechu. Ľudia sa museli domnievať, že banku riadia ONI a nie súkromníci. Ale ako? Najprv vytvorili paniku, potom im poskytli riešenie a s nimi dosadenými ľudmi vo vedúcich pozíciach a so správnym načasovaním získali svoju centrálnu banku! A aby ľudia naozaj verili, že ju riadia ONI, nazvali ju federálna! Federálny rezervný systém (FED). Svoj velezradný zákon predstavili nimi dosadenému komplicovi, prezidentovi Woodrowovi Wilsonovi. Ten s návrhom čírou náhodou súhlasil skôr, než bol zvolený. FED má od tejto doby exkluzivné právo tlačiť americké doláre. Tieto peniaze požičiavajú bankám aj vláde, a pýtajú za ne úroky. Tým ihneď uvalia dlh na každý vytlačený dolár a tak tlačia stále ďalšie a ďalšie. Každý novo vytlačený dolár je teda nekrytý a má automaticky menšiu hodnotu ako ten predošlý. Preto v roku 1930 mal liter benzínu cenu pár centov, a teraz má liter rovnakého benzínu cenu niekoľkonásobne vyššiu. Vláda USA musí teda splácať svoje dlhy z daní a tie vyberá násilne od nevynných ľudí. Dane ľudí tak nedostáva vláda. Nezdaňuje sa však iba zárobok, zdaňuje sa aj inflácia! Ľudia nie sú o nič bohatší ako boli v minulosti. Totižto, čím väčšiu infláciu vytvoria, tým viac peňazí ľuďom zoberú! Všetkým ľuďom tak berú majetok priamo pred očami a klamú ich hlúpou propagandou alebo úplne nepravdivými výrokmii v školských osnovách, že inflácia a deflácia sú úplne prirodzené javy. Práve úroky, ktorými sú emisie peňazí zaťažované, tú infláciu spôsobujú. Dnes však, keď peniaze nie sú doklad o tovare ale iba doklad o hodnote, neexistuje žiadna legitímna príčina zaťažovať emisie peňazí úrokmi.

Jedna z teórií, prečo zomrel JFK?

Jeho smrť zatriasla celým svetom. Mnohí sa snažili zistiť, prečo ho v skutočnosti zabili. Niektorí tvrdia, že vrah bol psychopat. Iní tvrdia, že vrah mu závidel jeho úspešný život. Nájdu sa aj takí, ktorí tvrdia že ho má na svedomí bývalá sovietská tajná zlužba KGB. Ďalšia teória je nasledovná:

"Stojíme proti celosvetovej, kolosálnej a nemilosrdnej konšpirácií ktorá sa spolieha na skryté prostriedky pri rozširovaní svojho vplyvu."

-John Fitzgerald Kennedy

JFK bol posledný americký prezident, ktorý sa pokúsil FEDu odporovať a to tým,  že 4.6.1963 podpísal výkonné nariadenia 11110. Toto nariadenie by umožnilo ministerstvu financií vytláčať vlastné kryté bankovky.  O 6 mesiacov neskôr ho však zastrelili v Dallase. Vrah bol síce chytený, no než stihol povedať súdu a verejnosti skutočné dôvody prečo to spravil, niekto ho zastrelil. Vraha chytili a ten povedal smiečnu historku o tom, ako sa rozhodol pomstiť svojho obľúbeného prezidenta. Nový prezident Lyndon Johnson zrušil Kennedyho nariadenie  a od tej doby sa ani jeden z prezidentov neodvážil úžerníkom odporovať. Tí skupujú čím ďalej tým väčšie banky, tlačia viac a viac peňazí ktoré nikto nedokáže zrátať, ničia všetko národné bohatstvo pre svoj vlastný prospech.

Ako sa to týka nás (Európy)?

Problém je totiž v monetárnom systéme, pretože peniaze na platenie úrokov neexistujú! Veľmi zjednodušený príklad: banka vytlačí 9000  eur, traja ľudia v malej osade si požičajú (každý po 3000) a banka im dá 10% úrok. Každý teda musí vrátiť 3300 eur. Lenže tých 300 eur nikdy nikdo do obehu nedal! Jedný spôsob, ako sa peniaze dostanú do obehu je, že si ich niekto požičia a minie. Tieto peniaze si však nikto nepožičial a nikto neminul! Tie peniaze skrátka neexistujú. Peniaze v obehu sú len istiny. Niekto teda svoju pôžičku splatí, ale automaticky niekto nie, pretože úroky sa splácajú z istín! Prvý jedinec začne vyrábať kľúčenky, predá to druhému, ten má z banky tiež 3000 eur. Predal mu kľúčenky a zarobil na tom 1000 eur. Teraz má 4000. Banke vráti požičané aj s úrokom (3300 eur) a ostalo mu 700 eur k dobru. Druhý jedinec však má už iba 2000 eur, pretože tisícku minul na kľúčenky. Preto sa teda rozhodne vyrábať kľúčenky aj on a predá ich tretiemu jedincovi. Zarobí na ňom 1500 eur, teraz má 3500. Banke vráti požičané aj s úrokami a ostalo mu 200 eur. Čo však tretí jedinec? Banke dlží 3300 eur a keďže na kľúčenky minul 1500, ostalo mu iba 1500. Teraz nielen že nemôže zaplatiť 10% úrok, ale nemôže zaplatiť ani istinu (3000 eur). Banka mu teda zoberie majetok a chudák skončí na ulici. Toto je princíp bankárskej úžery a v ekonomike sa tento jav volá kasínový efekt, pretože s matematickou istotou splatia banke úrok len niektorí jedinci (aj keby bol každý jeden rovnako šikovný ako najšikovnejší podnikateľ planéty). 

Podvod zvaný MMF (Medzinárodný menový fond)

Po príkaze Eisenhowera zabiť 2 milióny zajatých nemeckých vojakov bolo v  roku 1944 bolo jasné, že Nacistické Nemecko prehralo vojnu. Spojenci zvolávajú konferenciu v Bretton Woods, kde sa zišlo zástupníctvo financiérov zo 44 štátov sveta. Medzi 1. júlom a 22. júlom bolo dohodnuté založenie MMF. Hlavným motívom konferencie bol fakt, že Európa bola rozbombardovaná a USA malo funkčnú bezkonkurenčnú ekonomiku. Bankári z USA vedeli, že potrebujú nejaké vhodné médium, cez ktoré sa bude prelievať bohatstvo tejto planéty ku nim.  Preto ihneď navrhli, aby sa obchodovalo v amerických dolároch. Keď proti tomu boli námietky, obnovili krytie dolára za zlato v pomere 1 unca za 35 dolárov. Hneď po vojne začal medzinárodný obchod v dolároch. USA predávali výrobky celej západnej Európe, ale za podmienky, že každý štát západnej Európy bude mať devízové rezervy v centrálnych bankách v dolárovej mene a vstúpi tak do MMF. Každý štát teda dostal doláre na ktoré nie len, že bolo treba platiť úroky, ale MMF im aj nadiktoval hodnotu ich meny proti doláru, a tak sa ich mena stala "medzinárodne uznanou". Úžerníci si mysleli, že takto to bude fungovať do nekonečna, že sa im bude západ a Japonsko neustále zadĺžovať a o pár rokov im budú dlžný aj svoje gate. Hoci krajiny východnej Európy tento systém odmietli, úžerníkom to bolo jedno. Vedeli, že komunizmus potláča individuálnu tvorivosť a tak budú tieto krajiny vždy zaostávať. 

Nemecko bolo zadĺžené a všetok hodnotný majetok štátu, vrátane zlata a patentov, bol ulúpený Američanmi. Nemci však za požičané peniaze z Marshallovho plánu nakúpili nové, špičkové stroje a zariadenia. Úžerníkom to nevadilo. Mysleli si, že majú pred Nemeckom  náskok a výrobou im budú Nemci splácať svoje dlhy. Lenže, Nemci možno boli istý čas zaostalí, ale vyrábali a pracovali na najnovších a najlepších strojoch a zariadeniach, ktoré nakúpili za Marshallov plán. Tak sa z Nemecka stal špičkový svetový výrobca a vývozca bezkonkurenčnej kvality. A to za niekoľko rokov po skončení vojny. Obrovské obchodné prebytky potom umožnili Nemecku rýchlo zlikvidovať svoje zahraničné dlhy. A to v tej dobe nikto netušil, že práve Americká okupačná armáda zaviedla v povojnovom Nemecku ekonomické opatrenia Gottfrieda Federa, teda ekonomické opatrenia NSDAP, ktoré však uvedené do praxe za Hitlerovej vlády neboli. Nebudem sa však teraz rozpisovať o histórií NSDAP, neskôr o tom napíšem osobitne článok.

Po vojne teda najväčší prílev bohatstva zaznamenali v USA. Lenže s prosperitou prišla aj "konzumná spoločnosť". Ľudia zrazu videli zmysel života nie v produkovaní a tvorení, ale v požieraní, hltaní a spotrebovaní všetkého, na čo siahnu. Kvalita Američana sa už neoceňovala podľa dispozície dobra v charaktere, ale podľa toho, čo a koľko mal a vlastnil. Tak USA začali strácať schopnosť konkurencie v odvetví za odvetvím, a stávali sa viac a viac závislí na dovoze. Čím viac sa dovážalo do USA, tým viac dolárov odchádzalo do západnej Európy. Zahraniční obchodní partneri svoje dolárové prebytky vymieňali za zlato. Potom už netrvalo dlho, kým si aj ten najväčší idiot musel uvedomiť, že ak sa niečo nezmení, v USA neostane žiadne zlato. Tak začal nátlak, aby dolárové prebytky západný blok nevymieňal za zlato, ale za americké vládne dlhopisy. Tieto dlhopisy síce platili úroky, neboli však vymeniteľné za zlato - ale iba za doláre. Francúzsky prezident De Gaule prehliadol celý podvod a odmietol túto schému. Vedel, že v tridsiatych rokoch Američania zrušili vymeniteľnosť dolára za zlato. Pýtal sa - čo ak Američania zasa zrušia zlatý štandard? Potom tie ich vládne obligácie vyplatia tak, že jednoducho natlačia ničím nekryté doláre?! S Nemcami a Japoncami to bolo o inom, lebo strašiak v podobe ZSSR bol ešte skutočný. Nátlak na nich bol jednoduchý (Nemci a Japonci nemali vlastnú obranyschopnú armádu). Ak nebudú s dolárovými prebytkami kupovať Americké dlhopisy a dolár skolabuje, USA sa bude musieť stiahnuť a nechať Európu napospas komunistom. Na tento argument sa im však De Gaule vykašľal. Vystúpil z NATO s tým, že Francúzsko sa radšej bude brániť samo, než by malo byť "pajácom", ktorý si nechá vymeniť svoje bohatstvo za kúsky papiera garantované konzumnou spoločnosťou. De Gaule teda naďalej žiadal za dolárové prebytky zlato. Chvíľu sa ešte zlatý štandard držal, ale vietnamská vojna bola veľmi drahá. Z nej neprišli do USA žiadne strojné zariadenia, zlato alebo patenty.

1974 - ZLATÉ REZERVY USA NA DNE!

USA zrušili vymeniteľnosť dolára za zlato. Západná Európa nabalená obrovským množstvom amerických vládnych obligácií zasadla totálne zdesená. Ak nechceli, aby sa doláre v ich rukách premenili na bezcenný papier, museli s úžerníkmi začať hrať tak, aby sa cena dolára nezrútila. Ak by sa to stalo, nielenže by prišli o biliónové hodnoty uložené v dolároch, ešte aj Sovieti by ich dostali. A tak sa z obetí podvodu stali sprisahanci podvodu.

Teraz sú USA najväčším dlžníkom na tejto planéte. Dolár stále klesal a úžerníci vedeli, že pokiaľ nevymyslia spôsob, ako všetky doláre z Európy vcucnú späť nazad do USA, čaká ich totálny kolaps. Preto vymysleli projekt "Hviezdné vojny". Malo ísť o obranný systém, ktorý by mal zneškodňovať všetky balistické rakety vystrelené zo ZSSR. Všetky západné krajiny sa mali podieľať na financovaní tohto projektu, ktorého náklady sa odhadovali na niekoľko biliónov dolárov. Tak by sa nielenže stiahli tony a tony bezcenného amerického doláru, ale ešte aby sa aj všetky zúčastnené krajiny dokonca zadĺžili americkým úžerníkom. Ako ďaleko sato dostalo, vieme. Prišiel Gorbačov s perestrojkou a ZSSR sa za pár rokov úplne rozpadol. Keďže projekt "Hviezdne vojny" padol, vymysleli inú schému: Dali doláre na skŕmenie bývalým komunistickým krajinám a bulo to! Všetok svetový obchod musel ísť cez doláre. Donútili všetky postkomunistické štáty, aby si doláre dali do devízových rezerv rezerv svojich centrálnych bánk.

A aby dolár nebol odhalený ako bezcenný, ničím nekrytý kus papiera, vyžadovali, aby si každý štát nechal nadiktovaf, koľko je ich domáca mena hodna v pomere k doláru. Aby nezačali tušiť, že im robia láskavosť - keď im tie doláre skrmujú vo vlastnej ekonomike - zaúčttovali si poriadne úroky, okolo 10%. Nielenže ich mizerný dolár získal opäť hodnotu, ale ešte k tomu aj začali inkasovať úroky. Takto, bez pohnutia prstom získali výrobky aj tovar, ktorý potrebovali na ich trhu!

PRIVATIZÁCIA A LIKVIDÁCIA

Nech žije pán Havel! Cez privatizáciu získali naše najlepšie podniky za pár šupiek, pretože naša mena bola totálne zdegradovaná na hodnote oproti doláru. Čo spôsobilo takú ničivú devastáciu v ekonomikách, boli nielen úroky na doláre. Fakt bol totiž aj ten, že ekonomika  takéhoto štátu sa automaticky preorientovala na zarábanie doláru a splácanie úrokov za hranice. Tak sa potom stane, že stavbári sú nezamestnaní, fabriky na stavebniny nemajú odbyt - veľa ľudí pritom nemá kde bývať. A to všetko iba preto, lebo produkovanie vo svojej vlasti, pre vlastný národ, neprodukuje žiadne doláre na splácanie úrokov úžerníkom! Ale to nie je všetko! Naše odvetvia, ktoré produkujú na vývoz za doláre, sú síce vpustené na dolárové trhy, ale s podmienkou, že na náš trh si vpustíme to isté. Naše fabriky to síce môžu vyrábať, ale nemajú odbyt. Takto postupne a isto národ aj štát upadá do mizérie. Väčšina populácie, aj keď chce pracovať od rána do večera, živorí. Hŕstka finančných agentov si potom kúpi zopár politikov a tí potom odsúhlasia zákony, aké sa im len hodia. Potom predajú celú krajinu úžerníkom za pár šupiek a stanú sa absolútnymi pánmi krajiny. Krajina tak potom absolútne stretí svoju svojbytnosť a sebestačnosť.

Všetci sa potom odvolávajú, že to bolo s demokratickým súhlasom ľudí, ktorí boli totálne oklamaní propagandou. Takto je populácia na veky uväznená v banánovej demokracii. Ľudia tam pracujú od rána do večera, sú hladní a otrhaní, bez vzdelania, lekárskej a sociálnej opatery. Zatiaľ malá hŕstka úžerníkov a politikov si užíva v excese, prepychu a luxuse.

A čo spravila západná Európa? Potrebovala sa zbaviť všetkých bezcenných dolárových prebytkov a potrebovala vrátiť svoje výrobky, ktoré predali Američanom za NIČ. Keďže väčšina výrobkov dnes pochádza z Číny, Čína sa teraz stala najväčším držiteľom Amerických vládnych obligácií.

Celý tento systém sa totiž zvrhol na jednu veľkú pyramídovú hru. Podstata tejto hry je, že jeden - prvý kto hru začne, si nájde zopár ďalších hlupákov, ktorí sa nechajú vcucnúť a pošlú mu peniaze za NIČ. On zarobí prvý, potom zarobia aj ďalší v poradí, ak si nájdu takých istých hlupákov, ktorí zasa ím pošlú peniaze za NIČ. Tak to ide až do času, keď sa hlupáci minú. Potom hra krachne. A to tak, že tí nakonci síce pošlú peniaze predošlým za NIČ, ale im už peniaze nikto nepošle. A o tom je v podstate celý dolárový podvod MMF. Prví boli USA, ktorí si našli hlupákov. Tí im dali ozajstné hodnoty za NlČ (za kúsky papierov zameniteľné iba za dalšie kúsky papierov). Teraz títo hlupáci hľadali ďalších hlupákov, aby urobili to isté - dostali niečo ozajstné a hodnotné za NIČ. V tejto hre MMF, ktorú všetky postkomunistické štáty hrali s dolárovými žetónmi, sú možné len dva výsledky a OBIDVA V ICH NEPROSPECH!

Akokoľvek geniálne budú s nimi narábať, na konci hry úžerníci zaručene, s matematickou určitosťou získajú všetko naše, čo má ozajstnú hodnotu a my nebudeme mať od nich NIČ.