Tento článok úzko súvisí s predošlým článkom, ktorý bol zameraný na príčiny pádu socializmu, poukazoval na zločiny skorumpovanej moci ktoré boli dlho verejnosti utajované, a taktiež na záver poukázal na vážnu skutočnosť, teda prienik dlho rozrastajúceho sa organizovaného zločinu k moci a jeho následná expanzia do celého východného bloku. Teraz by som sa chcel zamerať na samotný vznik režimu, ktorý bol v mnohých ohľadoch horší ako Hitlerov národný socializmus, pretože nielen, že si celosvetovo vyžiadal nad 100 miliónov mrtvých, ale taktiež umožnil, aby organizovaný zločin vládol bez akejkoľvek vyššej kontroly celej šestine sveta. Z veľkej časti som bral inšpiráciu z diela Súostrovie GULAG od Alexandra Solženicyna, ale aj z mnohých článkov, uverejnených dokumentov a podobne.
_______________________________________________________________________________
Takzvaná Ruská mafia (je to nepresný názov) nie je produktom Jelcinovskej doby. Tento zložitý organizmus vyrástol z troch koreňov, a to zo zločinu ako takého, z represívnych zložiek (VČK, OGPU, NKVD, KGB...) a z nenásytnej nomenklatúry. Musíme sa vrátiť späť do dávnej minulosti po schodoch pekla, aby sme našli príčiny jeho zrodu. Preskočíme však Gorbačova, obviňovaného neprávom, že dal priestor vzniku organizovanému zločinu. Ako som spomínal už v predošlom článku, organizovaný zločin zažil svoje zlaté obdobie už za čias Brežneva, ktorý bol sám jeho súčasťou. Solídny základ všetkých zložiek vznikol už za vlády Chruščova. Ten, kto ale do krajiny vypustil vírus strachu a vytvoril tak ideálne podmienky pre vznik tohto javu bol sám Stalin.
Prvé korene Ruskej mafie sa už v zemi ujali za vlády cárov. V zemi existovalo podsvetie zvané blatný svet, ktorý mal mimoriadnu potrebu sa organizovať. Existovala tradícia banditizmu so svojou pseudomorálkou a kultúrou. Príslušníci tejto "organizácie" sa nazývali vory alebo blatní. Cársky systém ich však tvrdo stíhal. Ich vysoké tresty boli vykonávané v strašných podmienkach v pracovných táboroch na Sibíri. Účelom cárov bol takýchto zločincov zničiť. Štát sa naopak veľmi humánne choval k politickým väzňom. Tí mali v táboroch neuveriteľné práva. Mohli slobodne korešpondovať, študovať, nepracovali, viedli administratívu. Dozorci im dokonca museli vykať a ostatní väzni s nimi nemohli prísť do styku.
Bez októbrovej revolúcie by nebolo Ruskej mafie. Jej vplyv sa ale prejavoval pomaly. Chaos ktorý revolúcia priniesla bol popudom pre rozmach tradičného zločinu. Banditi účelovo obliekli uniformy Červenej armády a prvýkrát mohli fungovať beztrestne. Podľa teoretikov revolúcie boli totiž zločinci sociálne blízkou triedou proletariátu. Vznikla tiež Čeka, čo bol prazáklad represívnych zložiek, ktoré sa stali riadiacím prvkom Ruskej mafie. Lenin prijal rozhodnutie, aby boli politicky neprispôsobiví jedinci pochytaní a poslaní do koncentračných táborov ako ich sám nazval. Tieto tábory však nemali ľudí zotročiť či vyhladiť. Lenin chcel šľachtu a inteligenciu izolovať. Tábory ani tak neboli väzením ako gétom. Práva Čeky končili na obvode táborov. Vo vnútri si vládli bieli dôstojníci.
.jpg)
Pôvodná myšlienka sa ale nepáčila Stalinovi, a tak namiesto nepriateľov izoloval Lenina. Vedel, že si Lenin neprial jeho nástup na trón a podľa rady historikov mu sám na večnosť pomohol, pretože sa už nemohol dočkať moci. Keď sa konečne dostal ku vláde, stal sa katom predrevolučných poriadkov. Ihneď začal so skutočným vyhľaďovaním triednych nepriateľov. Do koncentračných táborov putoval výkvet Ruska. Bieli dôstojníci, šľachta, učitelia, politici, vedci, umelci. Ľudia vzdelaní, majetní, čestní a odvážni. Neboli odsúdení za zločiny. Boli odsúdení za svoj sociálny pôvod. Väzňov stále pribúdalo a Čeka už nestačila. Jej nástupci, OGPU, veľmi rýchlo pochopili, že z táborov by sa mohlo stať centrum opozície. Zlúčili teda koncentračné tábory s klasickými väzeniami, a privilegovaními sa teraz stali príslušníci kriminálneho sveta, blatní.
V jednom z týchto táborov sa ocitol aj istý Frenkel. Turecký žid, zločinec z Odesy, počas WW I. červený komisár a podnikateľ, ktorý sa zameriaval na predaj a pašovanie zbraní a vydával tiež noviny, ktoré mali diskreditovať konkurenciu. Veľmi rýchlo zbohatol a boľševikom prerástol cez hlavu, tak bol zatknutý. Videl však bezradnosť režimu, ktorý si nevie poradiť s masou väzňov a iba rozpútava stále viac súdnych procesov. Účelom týchto procesov bol znížiť stavy v táboroch a ešte viac rozšíriť účinok teroru. V jeho mozgu sa zrodil plán ako využiť nešťastie týchto ľudí vo svoj prospech. Dohovorí si tajné stretnutie so Stalinom aby mu poskytol pomoc. Stalin je zamestnaný katastrofálnou situáciou v zemi. Kolektivizácia viedla k rozpadu poľnohospodárstva a na industrializáciu neboli peniaze. Hľadá tiež vhodného šéfa OGPU, ktorý by mu zaistil absolútnu moc. Zem sa rozpadá, represie sú chaotické, je príliš veľa mŕtvych a príliš veľa väzňov, v zemi je hladomor. Frenkel však ponúka záchranu: "Urobíme z banditov táborovú políciu. Tá zmení nevinných politických väzňov na masu poslušných otrokov." Stalin sa poradil s Berijom a ten doporučil dať Frenkelovi šancu. Ích plán sa podarí a časom bude viesť k úplnému ovládnutiu zeme, čo bude podtrhnuté zabitím Kyrova, význemného boľševika ktorý predstavoval pre Stalina hrozbu.
*Naftalij Frenkel *Výsledok hladomoru
Stalin teraz mohol začať s politikou, ktorou sa celosvetove preslávil, a vďaka ktorej spravil zo Sovietského zväzu svetovú veľmoc. Modernizácia. Ľudia z táborov sú zvážaní a koncentrovaní na jednotlivé miesta za účeľom overiť si Frenkelov experiment. Stáva sa z nich masa poslučných otrokov.
Budú bití a vraždení zločincami najhoršieho kalibru.
*Títo skúsení Čekistickí zabijaci sú daní Frenkelovi k dispozícií a zároveň dohliadajú, aby svoj plán splnil.
Frenkel bol dočasne menovaný náčelníkom pracovného oddelenia správy táborov. Pre svoj plán vybral z väzníc najspoľahlivejších hrdlorezov z radov banditov ktorých poznal. Tým dal rázom na vedomie, že sú sociálne blízkou triedou režimu a teda páni v táboroch. Ponúkol im tiež primeraný luxus, teda otrokov a najmä otrokyne. Vysvetlil im, že odteraz budú v táboroch žiť na úkor podstivých ľudí. Politickým väzňom boli naopak podmienky zhoršené maximálnym možným spôsobom. Súčasťou Frenkelovej teórie bolo heslo: "Od väzňa si musíme zobrať všetko v prvých troch mesiacoch jeho pobytu v tábore, potom môže skapať." Otrokov motivuje pomocou systému krajcov chleba. Ten, kto bude poriadne pracovať nedostane 100 gramov chleba na deň ako je normálny prídel, ale 110. Hlad donútil otrokov pristúpiť na takéto pravidlá. Banditom sa však začalo v táboroch dariť. Okrádali svojich otrokov o všetko (najmä o jedlo a šatstvo). Svoju moc si udržovali v táboroch podobne ako Stalin vonku s maximálnou krutosťou. OGPU strážila len obvod tábora. Vo vnútri si mohli robiť banditi čo chceli. V táboroch boli tiež pozorovatelia OGPU ktorí hlásili do Moskvy, ako sa situácia tohto experimentu vyvíja. Stavba, ktorú Stalin s Berijom vymysleli za účelom skúšky experimentu bol zbytočný Bielomorský kanál. Pokus s Bielomorským kanálom dopadol pre Stalina a Frenkela výborne. Pre porovnanie, Suezský prieplav s dĺžkou 168 kilometrov bol budovaný za pomoci najmodernejšej techniky takmern 10 rokov. Bielomorský kanál, ktorý mal o vyše 60 kilometrov viac sa postavil za neuveriteľné 2 roky (a zadarmo). 400 000 mrtvých väzňov Stalin za náklady nepovažoval. Systém sa ihneď rozšíril do každého tábora.
Frenkel dostal vyznamenanie a teplé miesto v novo vzniknutej správe táborov, známej ako GULAG. Systém GULAGU dosiahol dokonalosti. Jednalo sa o systém zverských pravidiel dokonalého diabolského stroja. Za zmienku stojí zavedenie princípu kolektívnej zodpovednosti za pracovný výkon každého jednotlivca. Všetci sa tak navzájom striehli a život bol čoraz viac neznesiteľný. Sľúbený ekonomický zázrak na úkor miliónov ľudských obetí sa uskutočnil. Stalin vybudoval mohutné impérium. Čo sa ale dialo s Ruskou mafiou? Už dlho píšem o jej prvom koreni. Nová funkcia banditov v tábore priniesla aj zmeny pravidiel ích sveta. Banditi sa dokonalo zorganizovali a vytvorili zo seba skutočné zločinecké spolky. Existoval kódex hierarchie tohto sveta. Korporácia zločincov rozdelila svet na svojich a cudzích. Cudzí mali jediný význam: na ich úkor žijú naši. Elitný zločinec sa nazýval vor v zakone. Tábor sa stal domovom, do ktorého je každý vor v zakone čas od času povinný sa vrátiť. Pre sociálne blízku tiredu kriminálnikov to nebol problém. Tresty za zločiny boli vskutku malé.Trest za vraždu bol približne 2 roky. Politickí väzni, ktorí boli zväčša nevinný, mali tresty niekedy až 25 rokov. Zástupci vorov v zakone podpisujú zmluvu s NKVD (tak sa teraz volá OGPU) o spolupráci v táboroch.
*Toto je Mejerchoľd, svetoznámy divadelný režisér. Bol donútený Berijom piť moč vyšetrovateľa a neskôr bol popravený príslušníkmi NKVD.
Nedivme sa teda ľudom, že po príchode do táborov boli ochotní otročiť a poddať sa zločincom. Všetci boli zlomení krutými výsluchmi v útrobách Ľubianky, sídla NKVD. Väzni v tej dobe obecne závideli tím, ktorí dostali trest smrti. Občas nebola pre väzňov práca a tak bolo treba znížiť stavy. Namiesto toho, aby väzňov pustili na slobodu, boli vraždení. Banditi vraždili nepotrebný ľudský materiál s neuveriteľným sadizmom. Napríklad obeť vyzliekli do naha, obliali vodou a nechali zmrznúť v 30 stupňových mrazoch. Čo to bolo za režim, ktorý vyzdvihol najhlbšiu spodinu spoločnosti nad zcela nevinných ľudí? Tí, čo pracovali 16 hodín denne v mrazoch bez poriadného jedla a bez kúrenia, a znášali k tomu ústrky primitívnych sadistov sa z 99% neprevinili vôbec ničím. Ľudia teda budovali blahobyt pre svojich vrahov, pre politikov v Kremli a pre vory v zakone. Zločinci boli najlepšími spojencami Stalina. Jeho impérium vďaka nim zbohatlo a zosílilo. Stalin vybudoval ríšu zla a svoju zem mal úplne pod kontrolou. Vytvoril obrovskú armádu. 24 000 tankov bolo pripravených na vpád do Európy. Ako rezervu vyťažil 14 000 ton zlata. Posledným krokom boli masové čistky vo vláde tesne pred druhou svetovou vojnou. Stalin na ich miesta dosadil svojich ľudí (prevažne zločincov). To je nomenklatúra, ľudia o ktorých Stalin vždy sníval. Z nich sa neskôr stane významná vetva organizovaného zločinu, ktorá na dlhú dobu zatieni blatný svet a tajné služby.
Po konci WW II sa Stalin bál návratu osloboditeľov z Európy. Preto mnohých vojakov obvinila NKVD za spoluprácu s nacistami a do GULAGOV putovali ďalší politickí väzni. Neskôr sa ale ukázalo, že to bola osudová chyba. Vojaci vyškolení ťažkými podmienkami z fornty mali rovnakú školu ako blatní a v táboroch nechceli nikoho poslúchať. Produktivita práce prudko klesla a charakter života v táboroch sa zmenil. To sa však nepáčilo Stalinovi a tak Berijová NKVD zahájila skrytú operáciu, ktorá sa zapísala do dejín ako vojna suk s vorami. Vorom sa nazýval každný právoplatný bandita. Sukou bol každý, kto akokoľvek spolupracoval s mocou. Ortodoxní banditi s nimi bojovali. Nastoliť nový poriadok chcel Berija tým, že násilne zo všetkých banditov urobia suky. Pridelili im uniformy a dali oficiálne statusy. Úspech bol však len čiastočný. Suky zničili ortodoxný blatný svet aj s jeho zásadami. Tak sa načas upevnilo spojenectvo medzi tajnou službou a zločinom. Z tajnej služby sa rodil ďalší koreň mafie a blatný svet neskôr stratil svoju pseudomorálku. Celkove bola ale operácia fiaskom. Frenkelov stroj sa zadrhol. Vojna viedla k celkovému oslabeniu pozíc banditov v táboroch a neskôr nedokázali už nikoho prinútiť pracovať. Táto vojna si vyžiadala nad 2 milióny zabitých, trvala 3 roky a vo svojom dôsledku prerušila dobré vzťahy banditov s NKVD a ich dlhoročnú spoluprácu.
V roku 1953 je nomenklatúra už dosť silná na to, aby sa Stalina zbavila. Úmyseľne ho nechá umierať 2 dni v jeho kancelárií a k moci sa tak dostáva organizovaný zločin, ktorý Stalin vytvoril. Nad smrťou zosnulého tyrana klamlivo plačú, ale vyberajú už iného oficiálneho kandidáta, Berija ním byť nesmie.
Takto sa teda dostali súdruhovia k moci. Tí, ktorí vládli v celom východnom bloku. Teraz nastáva dlhá doba korupcie a rozkrádania. NKVD sa premenuje na KGB a nomenklatúra si pomocou tejto efektívnej inštitúcie, ktorá zahŕňala funkcie tajnej služby, tajnej polície, táborovej polície a pohraničiarov, upevní absolutnú moc nad ľudom a potlačí akýkoľvek odpor v zemi. Ako bolo spomenuté v predošlom článku, činnosť tejto inštitúcie nebola nikým kontrolovaná, a preto sa aj po revolúcií (ktorú jej príslušníci vymysleli), mohli dostať jednoducho opäť k moci tí istí ľudia. Z radov KGBákov sa stali úspešní podnikatelia, ktorí dnes financujú "demokratické" politické strany (u nás sú to napr. každému dobre známe finančné skupiny J&T, PENTA a pod.). Práve títo ľudia spôsobili zbedačenie celej východnej Európy. Radoví zločinci, ktorí mali za Stalina funkciu táborovej polície, za totalitnej vlády nomenklatúry sa priživovali na cechavikoch či bežnom obyvateľstve, pašovali narkotiká a nedostatkový tovar, sa po revolúcií rozskupinkovali na jednotlivé bandy, ktoré viedli v 90. rokoch vojnu o teritória v mestských častiach a dnes sú z nich legálne podnikajúci občania. Či už v Rusku, v ČSSR alebo hocikde inde vo východnom bloku, celý čas boli zastrešovaní a vydieraní zločineckou organizáciou známou pod názvom KGB.
PRIHLÁS SA
