Vybral som 12 mužstiev, ktoré považujem za najlepšie, aké kedy na medzinárodných podujatiach hrali. Keďže najlepší medzinárodný hokej sa dnes hrá na olympijádach (resp. volakedy na Kanadskom pohári), všetky mužstvá sú len odtiaľ.

 

Do rebríčka sa tesne nezmestilo niekoľko mužstiev, ktoré by som rád aspoň v skratke spomenul na konci. Väčšina mužstiev v rebríčku je práve z Kanadského výberu, čo je vzhľadom na ich dlhoročnú a úspešnú históriu pochopiteľné.

 

 

12. TEAM FINLAND (Torino 2006)

Hoci sa vo finále nakoniec tešili švédi, Fínsko dokázalo, že v tomto období patrilo medzi 3 najsilnejšie reprezentačné mužstvá vôbec (spolu so Švédskom a Kanadou). Fíni nielenže vyhrali skupinu v ktorej bolo silné Česko na čele s Jaromírom Jágrom, či dokonca vždy favorizovaný tím Kanady. Fíni ale v celej skupine inkasovali len 2 góly!!! Tie im dokázala streliť len Česká reprezentácia, keď dvakrát prekonal Nittymäkiho Marek Židlický. V štvrťfinále si poradili s USA, ktoré na turnaj neprišlo v najlepšej forme, no aj tak to bol nepríjemný súper, ktorý hral mimoriadne zákerne. Nakoniec však Fínsko svoju kvalitu potvrdilo a vyhralo 4:3. V semifinále sa stretli s obávanou Ruskou reprezentáciou, ktorá ich veľkého brata (Švédsko) porazila v základnej skupine vysoko 5:0. Fíni však hrali mimoriadne tvrdo a dôrazne, a Rusko im nebolo schopné streliť jediný gól. Po výhre 4:0 boli odhodlaní zobrať najvzáčnejší kov. Akoby osudom, finálovým súperom sa stalo práve Švédsko. To, hoci spočiatku hralo katastrofálne, vo vyraďovacej fáze sa zobrali a hrali pravdepodobne najtaktickejší hokej na celom turnaji. Vo finále to bol veľký boj, no Švédsko nakoniec vyhralo 3:2. Mnohí tvrdili, že to bolo nezaslúžené víťaztvo, no ja si myslím, že hoci fíni boli počas celého turnaja stabilnejší, vo vyraďovacej časti boli švédi podstatne lepší. Nič to však nemení na fakte, že miesto v rebríčku si tento výber naozaj zaslúži.

 

Hviezdy mužstva: Teemu Selänne, Saku Koivu, Kimmo Timonen, Olli Jokinen, Jare Lehtinen, Vile Peltonen, Antero Nittymäki

 

 

11. TEAM CZECH REPUBLIC (Nagano 1998)

Nepochybne najväčší úspech Českej reprezentácie v histórií, a taktiež najväčšie prekvapenie turnaja. Hoci sa vedelo, že v tíme je veľa kvalitných mien (najmä Jaromír Jágr a Dominik Hašek), proti hviezdami nabitých kádrov mužstiev ako Kanada, Rusko či USA mali mizivú šancu na úspech. Hoci sa čechom podarilo zdolať na úvod Fínsko 3:0 a hneď na to Kazachstan 8:2, proti favoritovi celého turnaja (Rusko) na čele s Pavlom Burem prehrali 2:1. Zápas bol síce vyrovnaný, ale miestami bolo cítiť, že Česko na rusov proste nestačí. So zdravým sebavedomím však dokázali zdolať v štvrťfinále USA, najmä vďaka výbornému Hašekovi. Toto víťaztvo (4:1) prekvapilo celý svet, a s Českom sa začalo počítať. V semifinále však dostali snáď najhoršieho súpera, a to výber Kanady. Celý zápas bol mimoriadne vyrovnaný, a rozhodlo sa až v legendárnej sérií nájazdov, kde proti sebe stáli dvaja najlepší brankári 90tych rokov (Dominik Hašek a Patrick Roy). Hašek bol v tejto sérií lepší a neinkasoval jediný gól. Na Kanadskej lavičke sedel už 38 ročný Wayne Gretzky, ktorého z nepochopiteľných dôvodov trenér neposlal na samostatný nájazd, hoci to bol najskúsenejší hráč spolu s Rayom Bourqueom vo výbere. Česko však vyhralo a vo finále sa stretlo s Ruskom. Hoci Kanadský rozhodca rusku viditeľne pomáhal, v 48. minúte sa konečne presadil Petr Svoboda a otvoril tak skóre. 1:0. Hoci rusi bušili ako sa len dalo, Hašek všetko vychytal a Česko sa nakoniec tešilo zo zisku najcennejšieho kovu.

 

Hviezdy mužstva: Dominik Hašek, Jaromír Jágr, Jiří Šlégr, Vladimír Rúžička

 

 

10. Team USA (Salt Lake City 2002)

Podobný prípad ako tím Fínska v roku 2006. Hoci USA turnaj nevyhralo, ich výkony boli najstabilnejšie zo všetkých. Na úvod porazili Fínov vysoko 6:0. Bielorusko porazili taktiež debaklom (8:1), no s nakopnutým Ruskom, ktoré chcelo odčiniť prehru vo finále v Nagane, remizovali 2:2. Američania však skupinu vyhrali, keďže nakoniec Rusko podlahlo fínom 3:1. V štvrťfinále porazili Nemecko jednoznačne 5:0. V semifinále sa ich súperom stalo opäť Rusko, ktoré vrátilo v štvrťfinále čechom finálovú prehru v Nagane. Američanie hrali zápas ovela agresívnejšie. Po druhej tretine vyhrávali 3:0 a zdalo sa byť rozhodnuté. Rusi však zápas ešte zdramatizovali, keď strelili v poslednej tretine dva góly, no nestačilo to. Amerika teda išla do finále ako favorit. Ich súper nemohol byť nikto iný ako severní susedia, Kanada. Hoci začala Amerika ovela lepšie, dokonca otvorila skóre po Amonteho góle, toto finále je považované za Sakicov najlepší zápas v kariére. Ten si pripísal 2 góly a 2 asistencie. To zápas rozhodlo. Amerika prehrala 2:5. Víťaztvo Kanady však bolo zaslúžené.

 

Hviezdy mužstva: Mike Modano, Brian Leetch, Chris Chelios, Keith Tkachuk, Phil Housley, Brett Hull, John LeClair

 

 

9. Team CANADA (Salt Lake City 2002)

Mužstvo bolo už spomenuté vyššie. Hoci počas turnaja neboli tak stabilní ako USA a zo skupiny postúpili až z tretieho miesta s bilanciou -2, vo vyraďovacej fáze boli oveľa lepší. K finálovej bráne im pomohlo aj obrovské zaváhanie Švédska (mimochodom najväčší favorit celého turnaja), keď podlahlo Bielorusku 4:3 po obrovských chybách brankára Tommyho Sala. Kanada deklasovala bielorusov v semifinále vysoko 7:1. Hoci boli vo finále favoriti USA, Kanada hrala jeden z najlepších zápasov vo svojej histórií. Najpamätnejší moment bola asi akcia kapitána Maria Lemieuxa s Karyiom, kedy Mario oklamal celú americkú obranu jediným pohybom, a ani sa pri tom nedotkol puku. Kanadu však potiahol fenomenálny výkon Joea Sakica. Generálnym manažérom výberu bol Wayne Gretzky, ktorý si aspoň čiastočne vynahradil svoj posledný medzinárodný turnaj z Nagana 1998, kedy so svojím mužstvom skončil na 4. mieste.

 

Hviezdy mužstva: Joe Sakic, Martin Brodeaur, Jarome Iginla, Mario Lemieux, Eric Lindros, Joe Nieuwendyk, Paul Karyia, Scott Niedermayer, Chris Pronger, Brendan Shanahan, Steve Yzerman

 

 

8. Team SWEDEN (Torino 2006)

Taktiež už spomínané mužstvo. Víťazi olympijády  v Turíne v roku 2006 dokázali, že po taktickej stránke boli (aspoň v tomto roku) neprekonateľným mužstvom. Tiež nie je náhoda, že v rovnakom roku vyhrali aj majstrovstvá sveta. V Turíne, hoci na úvod prehrali s Ruskom 0:5 a so Slovenskom 0:3, vo vyraďovacej časti boli nepochybne najlepším mužstvom. V štvrťfinále porazili húževnaté Švajčiarsko 6:2, a v semifinále vysoko deklasovali Český výber 7:3. Vo finále proti Fínsku si všetci zapamätali akciu Forsberga, Sundina a Lidstroma, ktorých gól rozhodol zápas (a taktiež výborný výkon Henrika Lundqvista v bránke). Švédi teda vyhrali zaslúžene.

 

Hviezdy mužstva: Mats Sundin, Peter Forsberg, Daniel Alfredsson, Henrik Zetterberg, Niklas Kronwall, Markus Naslund, Henrik Lundqvist, Nicklas Lidstrom, Kenny Jonsson

 

 

7. Team USA (Vancouver 2010)

Prakticky to bol rovnaký scénar ako v Salt Lake City. Američania dali dokopy vynikajúcu partiu, ktorá ničila všetko, čo jej prišlo do cesty. V skupine dokonca porazili Kanadu 5:3. Vďaka skvelým výkonom v skupine sa stali favoritom turnaja, pričom papierovým favoritom boli Kanaďania s Rusmi. Američania v štvrťfinále porazili švajčiarov 2:0. Do semifinále dostali už prestarnutý tím Fínska, prakticky v rovnakej zostave, ako v Turíne 2006. Tento zápas ukázal, ako silný výber USA v skutočnosti je. V prvej tretine hrali snáď najagresívnejší hokej, aký sme mohli na medzinárodnom turnaji doteraz vidieť. Po prvej tretine bol stav 6:0 pre USA. Fínsko bolo úplne zdrtené a zmohli sa už len na jeden gól. Američania sa po prvej tretine už len šetrili do finále. To bolo znova proti Kanade. Tá bola síce papierovo silnejšia, no na ľade to boli mimoriadne vyrovnané mužstvá. Finále sa hralo v obrovskom tempe. Kanada videla 2:0 po góloch Toewsa a Perryho, no Amerika sa ešte stihla zobrať. Kesler znížil na 2:1 a 25 sekúnd do konca po odvolaní brankára dostlačil puk do bránky najlepší útočník turnaja, Zach Parise. Predĺženie bolo veľmi napínave, no Crosby s Iginlom využili Rafalského chybu a Millerovú nepozornosť, a najväčšia hviezda javorového listu (Sidney Crosby) strelila víťazný gól. Američania si však zlato zaslúžili minimálne rovnako. 

 

Hviezdy mužstva: Ryan Miller, Zach Parise, Patrick Kane, Brian Rafalski, Ryan Kesler, Phil Kessel, Paul Stastny, Ryan Callahan, Dustin Brown, Bobby Ryan, David Backes, Ryan Suter

 

 

6. Team CANADA (Vancouver 2010)

To isté ako Salt Lake City. Na úvod hrali poslabšie, hoci papierovo patrili k favoritom už od začiatku. Ich nepresvedčivý výkon v skupine však vynahradili totálnou deklasáciou druhého papierového favorita (Rusko), keď vyhrali 7:3. Najväčšie hviezdy NHL (Sidney Crosby a Alexander Ovechkin) sa však v tomto zápase príliš nepresadzovali. V semifinále hrala Kanada proti húževnatému a rozbehnutému Slovensku veľmi agresívne najmä v prvej tretine. Po druhej tretine bol stav 3:0 pre Kanadu. Hoci sme zápas veľmi zdramatizovali a náš výkon bol viac ako sympatický, na javorový list sme proste nestačili. Vo finále sa stretli jedoznačne dve najlepšie mužstvá turnaja, a po góle Crosbyho triumfovala opäť Kanada. V Salt Lake City však bola finálová výhra ovela presvedčivejšia. Tu som dal Kanadu pred USA len z princípu, pretože vyhrali turnaj.

 

Hviezdy mužstva: Sidney Crosby, Jonathan Toews, Rick Nash, Ryan Getzlaf, Corey Perry, Jarome Iginla, Shea Weber, Scott Niedermayer, Chris Pronger, Joe Thornton, Dany Heatley, Patrick Marleau, Eric Staal

 

 

 5. Team USA (World Cup 1996)

*World Cup = Canada Cup

Nepochybne najsilnejší výber, aký kedy USA zostavili. Tím prakticky nemal ani jedno slabé miesto. Každý jeden hráč bola veľká osobnosť či už na medzinárodných podujatiach, alebo v NHL. Základnú skupinu vyhrali USA bez jedinej prehry. Dokonca boli v pluse +11, pričom domáca Kanada iba v +1. Tretím postupujúcim bolo Rusko, ktoré bolo dokonca z mínuse -2. Slovensko bohužiaľ uštedrilo od nadupanej Ameriky 9 gólov, a skupinu sme prehrali s vysokým mínusom -10. Amerika mala teda postup do semifinále istý. Tam natrafili opäť na Rusko. Tých porazili jasne 5:2, pričom hviezda zápasu, Keith Tkachuk, dal Rusku 4 góly. Hoci hrali vo finále proti domácej Kanade, každý vedel, že tentokrát sa bude tešiť Amerika . Finále sa hralo na 2 víťazné zápasy. Prvý zápas hrali doma Američania. Kanada však vyhrala po predĺžení 4:3. Ďalšie dva zápasy sa hrali v Kanade (Montreal). Amerika však už nezaváhala a dvakrát porazila Kanadu na domácej pôde rovnakými výsledkami 5:2.

 

Hviezdy mužstva: Brett Hull, Pat LaFontaine, John LeClair, Doug Waight, Brian Leetch, Chris Chelios,  Keith Tkachuk, Phil Housley, Mike Richter, Mike Modano...

 

 

4. Team CCCP (Canada Cup 1987)

Mužstvo na čele s legendárnou Larionovovou päťkou malo poslednú šancu na ďalší zisk Kanadského pohára. Prvá päťka už bola skúsenejšia ako predtým, avšak mnoho hráčov od posledného zisku CC z roku 1981 už v tíme nehralo. Každý ale vedel, že spolu s Kanadou to boli dve najlepšie mužstvá tej doby. Hoci mužstvo prehralo na úvod so švédmi, viackrát už v skupine nezaváhali a končili z druhého miesta. Vzájomný zápas s Kanadou skončil 3:3. V semifinále porazili Švédsko 4:2, hoci prehrávali 0:2. Finále s Kanadou je dodnes považované za najlepšie finále vôbec. Prvý zápas sa rozhodol až v predĺžení, kedy trafil v 6. minúte bránku Semak. Sovieti teda viedli 1:0 na série. Druhý zápas bol ešte vyrovnanejší a  tiež sa rozhodovalo v predĺžení. Tentokrát sa však tešila Kanada, najmä vďaka dvojici Gretzky a Lemieux. Tretí zápas je považovaný za jeden z najkontroverznejších medzinárodných zápasov. Hoci sa tešila zo zisku titulu Kanada, rozhodca vyslovene pískal proti Sovietskemu mužstvu, ktoré bolo v treťom zápase určite lepšie. Všetci však aj tak žasli nad tým, ako sa 20 sovietov správalo na ľade (ako jeden živý organizmus). Taktiež bol svet v úžase z ich dynamiky a obrovského tempa, v ktorom celé finále hrali. Neskôr však kapitán Fetisov priznal doping celého mužstva.

 

Hviezdy mužstva: Sergei Makarov, Igor Larionov, Slava Fetislov, Vladimir Krutov, Alexei Kasatonov, Slava Bykov, Valeri Kamensky, Andrei Khomutov, Alexander Semak, Evgeny Beloshejkin...

 

 

3. Team CANADA (Canada Cup 1987)

Gretzky a Lemieux v jednom mužstve. Asi každý tréner by si to prial. Toto mužstvo však malo aj plno iných hviezd, ktoré by si zaslúžili pozornosť, a bez ktorých by sa zisk titulu proti neúnavnému CCCP nepodaril. Kanada prehrala na celom turnaji len jeden zápas (prvý finálový). Skupinu vyhrali a v semifinále porazili ČSSR 5:3. Finálové zápasy hrali obe mužstvá bravúrne. Kanada ukázala naplno svoju silu práve v druhom zápase, ktorý je považovaný za Gretzkého vôbec najlepší zápas v kariére. Pripísal si totiž 5 asistencí. Lemieux dal v tomto zápase hattrick. Tretí zápas, hoci vyhrali kontroverzne, celkové víťaztvo považujem za zaslúžené. Vo finále môžeme vidieť najznámejší moment v histórií Kanadského hokeja, kedy Lemieux po výmene puku s Gretzkym dal výťazný gól v 59. minúte. Celkove však mužstvo nemalo žiadnu výraznú slabinu. Wayne Gretzky hral tento turnaj vo svojej najlešej forme. V 9 zápasoch si pripísal 21 bodov. To je výsledok, ktorý niekedy nedosiahnú ani celé tímy. Mario Lemieux nebol však o nič horčí, a 11 gólov v 9 zápasoch mu zaistilo prvenstvo medzi strelcami. 

 

Hviezdy mužstva: jednoznačne Wayne Gretzky a Mario Lemieux, Mark Messier, Grant Fuhr, Dale Hawerchuk, Paul Coffey, Raymond Bourque, Larry Murphy, Glenn Anderson, Mike Gartner.... (všetci v mužsvte boli vo svojej dobe najväčšie osobnosti NHL)

 

 

2. Team CCCP (Canada Cup 1981)

Nepochybne najsilnejšie mužstvo, aké kedy dali sovieti dokopy. Nie nadarmo ich v zámorí volali "The Big Red Machine". Sovieti predviedli dokonalý model strojového hokeja, proti ktorým ani Kanada na čele s hráčmi ako Wayne Gretzky či Mike Bossy nemala najmenšiu šancu na úspech. Sovieti skončili skupinu na druhom mieste, keďže najprv podlahli podozrivo vysoko domácim Kanaďanom 7:3. Neskôr sa však ukázalo, že prehra vysokým výsledkom bola zámerná, keďže s oboma tímami sa rátalo do finále. Tak sa aj stalo. Sovieti porazili ČSSR 4:1, a Kanada porazila zámorského suseda (USA) taktiež rovnakým výsledkom. Finále sa mohlo začať. Tu si však Kanaďania ani neškrtli a neskutočný strojový hokej, ktorý Sovieti predviedli, uštedril Kanaďanom finálovú prehru na domácej pôde vysoko 8:1. 

 

Hviezdy mužstva: Igor Larionov, Sergei Makarov, Alexei Kasatonov, Slava Fetislov, Vladimir Krutov, Vladislav Tretiak, Sergei Kapustin, Aleksandr Maltsev, Sergei Shepelev...

 

 

1. Team CANADA (Canada Cup 1976)

Nepochybne najsilnejšie medzinárodné mužstvo všetkých čias. 19 hráčov z mužstva bolo uvedených do hokejovej siene slávy. Bolo to mužstvo bez jedinej slabiny. Každý jeden hráč zapadal do dokonalej mozaiky. Skupinu vyhrali, hoci podlahli Československu výsledkom 0:1. Vo finále nám však (najmä v prvom zápase) všetko vrátili aj s úrokami. Prvý zápas vyhrali jednoznačne 6:0, a druhý po veľkej hokejovej dráme napokon 5:4 po predĺžení. Hoci sme predviedli sympatický výkon, všetci vedeli, ako celá finálová séria dopadne. Kapitán mužstva (Bobby Clarke) povedal, že ten tím bol tak silný, že celý turnaj vyhrali viacmenej jednoznačne, pričom hráči neukázali ani 50% z ich skutočného potenciálu, pretože zranenia si vedenie NHL neprialo (a to porazili fínov 11:2). Tréner mužstva, Scott Bowman, sa vyjadril, že bez tohto mužstva by Kanada nikdy nemala taký rešpekt, aký má dnes.

 

Hviezdy mužstva: úplne všetci. Za zmienku však stoja najmä Bobby Orr, Phil Esposito, Denis Potvin, Bobby Hull, Gilbert Perreault, Bobby Clarke či Guy Lafleur

 

 

_______________________________________________________________________________

 

Mužstvá, ktoré ešte stoja za zmienku

Rusko (MS 2012) - fenomenálny Malkinov výkon zaistil Rusku zisk zlata bez jedinej prehry

Rusko (Nagano 1998) - hráči ako Pavel Bure, Alex Kovalev, Sergei Fedorov či Alexei Yashin síce nevyhrali zlato, ale každý si navždy bude pamätať ich dominantnú hru.

Slovensko (Vancouver 2010) - hoci sme skončili až na 4. mieste, len tesne nám ušlo finále

USA (Lake Placid 1980) - mužstvo plné univerzitných hráčov dokázalo čo spraví odhodlanie. Vo finále porazili favorizovaný Sovietský zväz

Kanada (World Cup 2004) -  Vincent Lecavalier v najlepšej forme zaistil Kanade tiriumf bez prehry

Prístupov 11360

Kvalita článku